zaver/Formálne znaky ZP

Formálne znaky ZP

Forma práce – práca musí byť pripravená vo forme tlače alebo strojopisu tak, aby bola čitateľná bez použitia špeciálnych technických prostriedkov a v elektronickej podobe.
Papier – používa sa biely nepriehľadný hladký papier formátu A4 (210 x 297 mm). Farebný papier sa nepoužíva.
Tlač – v snahe umožniť bezproblémové čítanie a vylúčenie rizík v súvislosti s väzbou odporúčame písať uvedené práce na jednu stranu listu.
Znaky a veľkosť písma– vybrané písmo musí byť čierne, zreteľne ohraničené a dobre čitateľné. Z hľadiska štandardne používaných foriem fontov sa odporúča použiť Times New Roman . Optimálna veľkosť písma textu v kapitolách je  12 bodov. Názov hlavnej kapitoly – 12 b. písmo, veľké, tučné. Názov podkapitoly – 12 b. písmo, malé, tučné. Pre osobitné časti práce (poznámky, citácia v texte, texty pod obrázkami a pod.) – 10 b. písmo, kurzíva, štandard.

Jazyk práce – práca má byť napísaná v slovenskom jazyku v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z., par. 5, ods. 3. Ak je práca v inom jazyku, je potrebné splniť nariadenie podľa čl.2,odst.10, písm. d.

Okraje v práci musia byť dostatočné na to, aby sa práca dala zviazať –horný a dolný 2,5 cm, ľavý 3,5 cm, pravý 2,0 cm. Text by nemal presahovať okraje, ktoré sa nevyznačujú čiarami, t. z. stránky sú neorámčekované.
Normostrana – vychádzajúc z platných smerníc o tom, že 1 normostrana je definovaná ako 1800 typov aj s medzerami.
Riadkovanie textu ovplyvňuje hustotu zápisu na strane a súčasne rozsah celého dokumentu. Na bakalárske a diplomové práce sa odporúča 1,5  riadkovanie. Riadkovanie v osobitných častiach (bibliografické odkazy, citácie a pod.) – jednoduché(1).
Rozsah práce – na rozsah práce platí zásada primeranosti. Rozsah musí zodpovedať účelu a obsahu. Autor by sa mal pokúsiť o úsporné vyjadrenie vlastných myšlienok, poznatkov, výsledkov výskumu a nesnažiť sa napísať všetky nazhromaždené poznámky bez kritického zhodnotenia. V technických vedách sú práce vo všeobecnosti kratšie v porovnaní s prácami zo spoločenských vied.
Primeranosť rozsahu práce spravidla posúdi vedúci práce, školiteľ, resp. oponent. Na prípravu kvalitnej práce, ktorá má mať adekvátny rozsah, musí mať autor dostatok času na písanie, rovnako ako i na záverečnú úpravu. V jednotlivých prípadoch môže byť pri stanovení rozsahu rozhodujúce stanovisko vedúceho práce, školiteľa.

Na MTF STU je odporúčaný rozsah nasledovne:

•    bakalárska práca minimálne 30 a maximálne 50 strán,
•    diplomová práca minimálne 60 a maximálne 100 strán,
•    doktorandská dizertačná práca minimálne 80 maximálne 120 strán.

Do rozsahu na nepočítajú znaky úvodnej a koncovej časti ZP.
Stránkovanie – strany sa číslujú nepretržite arabskými číslicami. Číslo strany odporúčame umiestniť v dolnej stredovej časti stránky. V celej práci sa strany číslujú rovnakým zvoleným spôsobom a takým typom písma, akým je napísaný hlavný text. Čísla majú byť zásadne rovnako veľké, ako je písmo textu, prípadne o stupeň menšie. Medzi číslom strany a riadkom textu má byť min. 10 bodový odstup. Nasledujúca tabuľka určuje poradie a povinnosť stránkovania v texte. Stránkovanie začína vždy nepárnym číslom (prvá strana, ktorá sa očísluje bude 7 a začne sa v obsahu). V prípade, že práca nemá poďakovanie, vtedy sa začína práca číslovať stranou 5 za podmienky, že súhrn a abstract budú na jednej strane.

Číslovanie kapitol a jej súčastí – na číslovanie častí, kapitol, odstavcov a pododstavcov platí medzinárodná norma ISO 2145 Documentation – Numbering of division and subdivision in writen documents. Zmyslom číslovania je sprehľadniť text, uľahčiť orientáciu v ňom, umožniť presne odkazovať na určité fakty, či pasáže. Na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len základné arabské číslice, ktoré sa na druhej a ďalších úrovniach oddeľujú bodkou. V označení príloh sa môžu použiť aj abecedné znaky.
Hlavný text ZP, ktorého štruktúra je stanovená – úvod, jadro (čiže jednotlivé kapitoly) a záver – sa čísluje priebežne začínajúc číslom jeden, pričom úvod sa neočísluje a číslo 1 sa prisudzuje prvej kapitole (ktorá sa väčšinou venuje východiskovej základni poznania skúmaného objektu). Toto prvé číslo sa opakuje na začiatku čísla každej časti v rámci danej kapitoly. Za samostatným číslom na prvej úrovni sa nedáva bodka. Kladie sa medzi čísla označujúce jednotlivé úrovne.
Číslovanie obrázkov, tabuliek a znakov v hlavnej časti – obrazový materiál číslujeme priebežne jedným spôsobom v celom rozsahu práce.
Ilustrácie – Ak ilustráciu urobil iný autor ako je autor práce, jeho meno musí byť pri ilustrácii uvedené. Názov obrázku musí byť pri každom obrázku. Umiestni sa pod  obrázkom. Text má byť zrozumiteľný bez kontextu, nedáva sa do rámčeka. Ilustrácie sa majú zaradiť bezprostredne za textom, v ktorom sa spomínajú po prvý raz. V hlavnom texte nie je vhodné používať ilustrácie väčšieho formátu než je formát práce. Ak sa ilustrácie citujú v texte, najprv sa napíše slovo Obrázok. Môže sa použiť aj skratka. Zvolený spôsob sa ďalej dodržiava. Napríklad: Obrázok 5, Obr. 5, obr. 5, Obr. C 1 – 2 a pod.
Tabuľky – tabuľka v hlavnom texte musí obsahovať iba údaje, ktoré súvisia s daným výkladom v texte. Treba ju umiestniť bezprostredne za miestom, kde sa cituje po prvý raz, podľa možnosti na tej istej strane. Každá tabuľka  musí mať arabské poradové číslo a názov, ktorý sa umiestni nad tabuľku. Nemali by sa používať zložené tabuľky, všetky tabuľky by mali mať zvislú orientáciu ako text.
Matematické, fyzikálne jednotky, chemické značky a rovnice – Zákonné základné, odvodené a doplnkové jednotky, ich násobky a vedľajšie jednotky sa musia používať v súlade s normou STN ISO 31-0 (01 1301): Veličiny a jednotky: Všeobecné zásady.
Matematické výrazy a výpočty, fyzikálne a chemické vzorce a výpočty treba začínať odsadené od ľavého okraja zarážkou a od horného a nasledujúceho textu oddeliť medzerou. V prípade, že je formula krátka, môže sa dať do textu, pričom pred ňou i za ňou sa dá medzera. Ak je v práci viac rovníc a formúl, treba ich v práci priebežne číslovať. Poradové číslo sa napíše do okrúhlych zátvoriek bez medzier pred a za číslom a celé číslo v zátvorkách sa zarovná vpravo. Keď sa rovnica, alebo vzorec nezmestí do jedného riadku, rozdelí sa pred znakom rovnosti alebo pred znakom plus, mínus, krát, delenie. Čitateľ sa oddeľuje od menovateľa čiarou, ktorá sa rovná dĺžke oboch. Ak sa má zlomok umiestniť do bežného textu, je možné ho zredukovať do jedného riadku a použiť namiesto čiary lomku (/) alebo, ak je to vhodné, záporný index.
Veličiny sa označujú písmenom latinskej alebo gréckej abecedy. Značka veličín sa tlačí kurzívou bez ohľadu na to, aký typ písma sa použil v ostatnom texte. V názve veličiny sa neuvádza jednotka. Značky meracích jednotiek sa píšu štandardným, stojatým písmom. Rovnako sa píšu aj značky chemických prvkov, ktoré sa podľa potreby doplnia indexami.
Ďalšie náležitosti
–    poznámky: treba ich obmedziť na minimum. Ak sú vysvetlivky a argumenty naozaj dôležité, treba ich uviesť v texte práce.
Označovanie v prílohách – prílohy (doplnkové ilustrácie alebo tabuľky: grafy, diagramy, nákresy, fotografie, schémy, mapy, plány a pod.; osobitné materiály: výkresy, špeciálne mapy, originálne fotografie, mikrofilmy; bibliografia; popis zariadenia, technika , počítačové programy ) sú v kvalifikačných prácach samostatnými zložkami. Prílohy sa označujú veľkými písmenami latinky, pred ktoré sa píše slovo Príloha (Príloha A, Príloha B, Príloha C). Číslovanie príloh sa robí ako číslovanie v hlavnom texte: na prvej úrovni je abecedný znak, za ním nasleduje poradové číslo prílohy, za ktorým je názov prílohy.
Obal, väzba – záverečné práce by mali byť viazané v kartónovom obale s rozložením textu podľa v AIS. Farba obalu nie je určená, ale vzhľadom na archivovanie odporúčame čierny kartónový obal. Pri hrebeňovej väzbe by mali byť údaje vytlačené na kartónovom obale na samostatnej strane pred titulným listom.